|
|
 |
| Mýtická planéta |
Mýtická desiata planéta faethón - Existovala?
Podľa gréckej mytológie bol Faethón synom boha Slnka-Hélia a Ókeanovny Klymeny. Žiaril krásou ako slnko a hrdý bol ako boh. Po veľkom naliehaní mu otec požičal na jeden deň slnečný voz, na ktorom sa vozieva po nebeskej klenbe... Keď však kone spoznali, že ich nevedie pevná ruka, opustili svoju každodennú dráhu a leteli s Faethónom tak nízko, až oheň spálil zem. Keď to matka Gaia videla, zvolala na Dia, aby zasiahol, inak zhorí svet. Najjvyšší boh jej vyhovel a zrazil Faethóna bleskom do hlbín. Faethón zahynul, aby nezahynul na svete život.
Existovali či existujú v našom slnečnom systéme iné civilizácie ako je naša? To je otázka, ktorá vzrušuje odborníkov i laikov. Legendy a mýty o tom síce hovoria dosť veľa, ale veda ich neberie príliš vážne. Hoci nejednu legendu dejiny potvrdily...
Ak existovala takáto civilizácia na niektorej plánéte slnečnej sústavy, musela existovať na Marse alebo na planéte, ktorá sa nachádzala medzi Marsom a Jupiterom. Mnohí sú presvedčení, že táto civilizácia bola vysoko vyvinutá a my sa k jej úrovni iba pribižujume. Zrejme aj so všetkými chybami, ktoré ju priviedli do záhuby.
Čo ukazuje na to, že táto planéta existovala? Astronómovia Sumerskej ríše a Egypta hovorili o desiatich planétach, ktoré kedysi obiehali okolo Slnka. Jednou z nich - kdesi medzi Marsom a Jupiterom - bola záhadná, niektorí znalci hovoria, že dokonca štyrikrát väčšia ako Zem, planéta Faethón. Dnes je namiesto nej iba prázdnota kozmického prachu. Z čoho toto tvrdenie vychádza? Z veľmi konkrétnych predpokladov. Keby sme mali možnosť prizrieť sa našej slnečnej sústave zhora, zistili by sme, že vytvára čosi ako štít so Slnkom v strede. Ak by sme sa pozreli z centra, zo Slnka, na prvých 5 planét, spozorovali by sme, že sú medzi nimi určité pravidelné vzdialenosti. S jednou vzrušujúcou výnimkou: v súlade s uvedeným pravidlom by sa medzi Marsom a Jupiterom mala nachádzať ešte jedna planéta. Je tam však len kozmická prázdnota. Súčasná vzdialenosť medzi Marsom a Jupiterom nepasuje ani do pravidla Tita-Bodeho (v roku 1776 J.Titus vynašiel matematický model vzťahu vzdialeností medzi planétami a v r.1782 J.Bode tieto vzťahy bližšie zanalyzoval: podľa pravidla Tita-Bodeho priemerná vzdialenosť medzi Slnkom a jednotlivými planétami podlieha určitej zákonitosti), jednoznačne chýba ešte jedna planéta.
Keď vedci začali intenzívne hľadať stratenú planétu, objavili Jupiterove mesiace: Ceres, Juno, Pallas, Veste a neskôr aj 2300 asteroidov. Niektoré z nich ani nepomenovali, dostali len čísla. Avšak ich umiestnenie môže svedčiť o tom, že pochádzajú z väčšieho objektu - planéty, ktorá sa stala buď obeťou termonukleárnej explózie, ku ktorej došlo v jej jadre, alebo zrážky s iným nebeským telesom. Z planéty vznikol pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Niektoré niektoré planetoidy stabilizovali svoje orbity v slnečnom systéme, iné sa vydali na cestu kozmom. Viacerí vedci sú presvedčení, že aj náš Mesiac je jedným z úlomkov tejto planéty. Takisto niektoré Jupitrove mesiace sú podľa mnohých astronónov, astrofyzikov a geofyzikov pozostatkami po hypotetickej desiatej planéte. Desiata planéta sa stala legendou ako Atlantída či krajina Mu. Je však možné, že práve v týchto legendárnych krajinách sa usadili predstavitelia civilizácie, ktorá sa rozvíjala na desiatej planéte.
Hypotetickú planétu pmenovali Faethón, ale Sumeri a Babylončania ju volali Tiamat. A práve Sumeri o jej osude zrejme vedeli najviac...
Orbita desiatej planéty musela byť zrejme rovnaká ako asteroidu Ceres, ktorý je pozostatkom po tejto planéte. Čo sa s ňou však stalo? Hoci v kozmických podmienkach dochádza k zničeniu plnéty zriedkavo, predsa len sa to stáva. Potvrdzujú to rôzne astroblémy a iné stopy na Zemi. Podľa názoru vedcov zrážka s planetoidom zmenila smer evolúcie života na našej planéte najmenej dvakrát a mohla spôsobiť potopenie Atlantídy a krajiny Mu, ako aj zmenu zemskej osi. Pred 65 miliónmi rokov gigantický asteroid zlikvidoval dinosaurov. Čo však spôsobilo zánik Faethóna, planéty, ktorá bola dva či dokonca štyrikrát väčšia ako Zem? Sumerčania poznali odpoveď, ktorá je zároveň výstrahou ľudskej civilizácii. Dôkazom je sumerský text Enume eliš. Dlho považovali za nepodstatný mýtus. Zacharia Sičyn, autor knihy Dvanásta planéta, však píše, že ľudia mali veľakrát kontakt s mimizemskou civilizáciou, pričom spomína písma Sumerov. V nich sa napríklad hovorí o Din-Gir (Spravodlivých z kozmu), alebo aj Nefilim (padlých z hora). Sičyn tvrdí, že poéma Enume eliš obsahuje informácie prvoradého významu. Sumerský text Sičyn čítal ako kozmologický výklad o vzniku vesmíru, našej slnečnej sústavy a Zeme.
Enume eliš hovorí aj o existencii desiatej planéty Tiamate, ktorú zničila zrážka s bludnou planétou Nimru (Marduk). Sumerská legenda hovorí, že Nimru-Marduk, ktorého zrážka veľmi nepoškodila, ale odhodila na nezvyklú orbitu (elipu predĺženú na maximum) teraz krúži vôkol Slnka nad našou sústavou a jeden jeho obrat trvá 3600 pozemských rokov. Mnohí astronómovia sa snažia určiť dráhu Nimru-Marduka. Podľa R.S.Harringtona z Obsarvatória vojnového námorníctva USA planéta "X" (Nimru) krúži vôkol Slnka vo vzdialenosti vyše 101 astronomických jednotiek. V súšasnosti treba podľa R.S.Harringtona planétu hľadať v súhvezdí Škorpióna.
Ďalším dôkazom by mahla byť nová teória , ktorá hlása (na základe mineralogickej analýzy Zeme, Mesiaca, Marsu a iných planét), že Mesiac nie je časťou Zeme, ale môže byť časťou z inej planéty (patriacej k ťažším planétam). Ale ktorej? Logicky vychádza, že už neexistujúcej - desiatej. To isté tvrdili aj Sumeri. Považovali Mesiac za časť planéty Tiamat. Pre nich bol Mesiac stále planétou, a nie nebeským nevládnym a znevoľneným telesom. Mesiac bol pre nich "synom" Slnka...
|
|
|
| výskum |
| Vesmír vznikol pred 15.miliardami rokmi - veľkým treskom.Vesmír sa pravdepodobne bude rozpínať donekonečna ... |
|
